"Čo sa týka novoročných tradícií, chodilo sa vinšovať alebo
koledovať. Na Nový rok sa mladí už mohli večer zísť a usporiadať zábavu a
oslavovať. Skončil sa totiž pôst," povedala Ražina a doplnila, že
Nový rok ľudia v minulosti neoddeľovali, čo sa týka osláv, od vianočných
sviatkov. Narodenie Ježiša Krista (Roždestvo Isusa Christa) slávili a
slávia 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára alebo 7. januára
podľa juliánskeho kalendára.
Hlavná myšlienka obradov a obyčají počas sviatočného obdobia v zime súvisela v minulosti so získaním budúcoročnej úrody. "Ľudia
verili v silu prvého dňa a že sila vykonaných obradov platila len jeden
rok. Teda zakaždým sa to muselo opakovať. Všetci mali rovnakú túžbu -
len prežiť, mať úrodu, aby bol dobytok zdravý a plodný, aby sa rodili
deti a aby sa všetko stihlo načas," vysvetlila Ražina.
Gazdovia ráno chodievali do jarku po vodu a hádzali do vedra drobné mince. "Touto
vodou sa umývala celá rodina. Dospelí vypili si po poháričku a tak
gazda išiel kŕmiť dobytok. Na Nový rok nebolo zvykom chodiť na návštevy a
ani si nič požičiavať. Keď však niečo súrne potrebovali, rozprávať sa
mohli jedine pod oknami," priblížila Ražina.
Ako ďalej povedala, v niektorých obciach však mohli do domov chodiť
všetci ľudia - mladí, starí, muži a ženy. Všetci želali, aby bol nový
rok šťastný, aby mal gazda dobrú úrodu, nový dobytok, aby sa usporiadali
svadby a v dome bol pokoj a láska.
"Ešte do polovice 20. storočia v okrese Sabinov, v obciach Hanigovce,
Drienica a Ľutina, vítali nový rok novoročným koláčom, ktorý mládež v
sprievode niesla na stromčeku dedinou. Procesia šla z nižného konca do
vyšného konca dediny, do usadlosti, kde bola dohodnutá hostina. Pri dome
sprievod spieval Otčenáš, stromčeky sa vniesli dnu a dievčatá sa
snažili strhnúť ozdobu zo stromčeka, aby sa čím skôr vydali," dodala Ražina.
V súčasnosti sa v niektorých mestách a obciach na východe Slovenska konajú oslavy vítania nového roka z 13. na 14. januára.